Návody na pestovanie podľa Záhrady v starom sade

Záhrada v starom sade je názov dedinskej záhrady v žilinskom kraji, o ktorú sa stará permakultúrna dizajnérka Iva Štefanidesová s rodinou. Pestuje v nej desiatky druhov kvetín, bylín či zeleniny. Využíva všetko čo jej príroda pod jej ochranou daruje: vytvára nádherné lokálne vence, predáva semená, cibuľky či odkopky. Svoje skúsenosti s pestovaním zhrnula v príspevku na svojom FB profile. Jej záhradu môžete navštíviť aj osobne – je jedným zo sídel, ktoré ponúkajú komentované prehliadky.

V článku popisuje viacročné skúsenosti s pestovaním rôznych druhov zeleniny. Je to dlhšie čítanie ale rozhodne stojí za ten čas.

Mnohí ste sa pýtali, ako pestovať zo semienok, ktoré máte od nás, tak tu je pár návodov ako to robievame my.

Je dôležité vedieť, že my sme v chladnejšej podhorskej oblasti, takže „dolniaci“ to majú určite omnoho jednoduchšie. Snažila som sa podeliť návody tématicky, je to dosť obsiahle.

Tekvicoviny všetkých druhov, uhorky, lufa a melóny

Niektoré z tekvíc, cukety ani patizóny nepredpestujeme. Po zamrznutých (15.5.) sadíme priamo vonku na pripravené stanovisko. Patizóny a cukety vyžadujú pomerne veľkú plochu, ťahavé tekvice si vylezú na čo majú najbližšie (hokaidá zvládnu aj vzdialenosť 8-10m), takže s tým treba počítať. Milujú veľmi výživnú pôdu, ideálne čerstvo vyhnojenú / vykompostovanú. Majú radi slnko, ale napr. hokaido a patizóny nám bežne rastú v polotieni a nemajú s tým problém. Hokaidá priamo na komposte. Bohate nám stačia 2 rastliny cukety a 2 rastliny patizónu, aj tak máme uprostred leta čo robiť, aby sme ich spracovali, rozdali, či pojedli. Ak ich necháme dôjsť do semennej zrelosti, čo je stav kedy sú obrovské a šupa poriadne tvrdá, je možné ich uskladniť na zimu.

Všeobecne tekvice, s výnimkou práve cukiet a patizónov, ktoré sú najlepšie mladé, kedy sa jedia aj so šupkou, sú zrelé keď začne stonka pri plode schnúť. Vtedy ich zbierame aj s tou stonkou a uskladňujeme v chladnejšej komore, či pivnici, nie však pod 15 stupňov. Takto to zvládnu do jari určite. Samozrejme treba ich priebežne kontrolovať, či sa niektorá nekazí, aby sme neprišli o všetky. Nemali by sa dotýkať – my vystielame banánové krabice slamou, ale nie je to nutné.

Veľké zimné tekvice: Musk de Provence, Rouge vif d´Etampes, Lumina, Strawbery crown a rapavá Marina di Chiogia mi celkom v našich podmienkach nedôjdu, nevyfarbia sa vonku a nedozrejú do suchých stoniek, preto som ich začala predpestovávať od polovice apríla vnútri a sadiť po zamrznutých už väčšie rastliny priamo na stanovisko. Obrať sa dajú aj nedozreté so stonkou a nechať vyfarbiť na vnútornej parapetnej doske, nemajú však takú dlhú skladovateľnosť, preto je fajn zjesť ich ako prvé. Myslím, že južnejšie časti Slovenska isto mať problém nebudú a môžu vysievať priamo von.

Melón Cantaloupe som tiež predpestovala, ale v skleníku a krásne dozrel, bol sladučký. Horký melón bude novinka sezóny 2026, ale rozhodne ho predpestujem vnútri. Je to liana a potrebuje slnečné stanovisko, sama som zvedavá čo ako.

Uhorky zvykneme predpestovať v skleníku, opakovane sa nám však stalo, že mladé plantičky s veľkou chuťou pojedli bezdomovce, takže sme nakoniec niekedy v júni sadili aj priamo na stanovisko. Sú ťahavé, takže majú radi oporu, aj sa ľahšie oberajú. Nám sa veľmi neosvedčilo stanovisko s prudkým slnkom, skôr v tieni iných rastlín. Výborná kombinácia je s kukuricou – aj tekvice ju milujú, ale tie zatienia samé seba svojimi listami. Pred nimi sadím na stanovisko reďkovky, tie stihnú pekne dorásť, kým je tekvica ešte malá a nechávame ich vykvitnúť kvôli semienkam. Proti slizniakom sa nám aktuálne osvedčilo sadiť väčšie rastliny, tie im už nechutia a keď je veľa priesad, už ani opory sme k nim nedávali. Boli pod egrešmi v kombinácii so zelerom, ktorému sa darilo tiež parádne (vlastne sme taký super rok ešte nemali – sezóna 2025).

Lufu sme skúšali u našich, predsa, je to teplomilnejšia rastlinka a oni majú južný svah. Predpestovali sme vnútri a rástla na opore. Veľa vody si neužila a nemala problém, neprišlo mi, že by bola náročná. V 2025 sme skúšali u nás v skleníku, bol studenší rok a krátka sezóna, napriek tomu ich pár dozrelo. Nevyhovovala jej však prskacia závlaha, chytila pleseň, čiže sme museli pooberať listy, ale zvládla to.

Kapustoviny a hlúboviny

Kaleráby, kapustu, kele, brokolicu a karfiol predpestujeme v studenom skleníku (v teplejších oblastiach by som sa nebála dať priamo na stanovisko). U nás sejeme podľa počasia niekedy začiatkom apríla. Po mrazoch putujú na svoje stanoviská. Kele máme aj v kvetinových záhonoch, sú veľmi dekoratívne. Keďže ich nechávame vykvitnúť, bežne sa vysievajú aj samé. Karfiol nechávame rásť v skleníku (je jemne odclonený od priameho slnka pohyblivým tieňom stromu a ibišu pred skleníkom) a aby ostal pekný kým ho zjeme, občas zviažem horné listy nad hlavou – nezožltne. Vonku sa mu u nás akosi nepáči.

Brokolicu nechávam v skleníku len kvôli semenám, tam je istota, že ide priamo do kvetu, inak tú na jedenie nechávam v miernom polotieni vonku, zvyčajne pri tekviciach, zelere a fazuli. Ak sa jej z nejakého dôvodu nedarí počas skorého leta, oberiem, čo dala a nechám rastlinu tak, často sa stáva, že začne hádzať ružičky ešte na jeseň. Všeobecne brokolicu netreba zrezať celú, ona dorastá a mladé listy sú tiež výborné, hlúb je super rozmixovaný v omáčke, či polievke.

Fialová a zelená tyčková brokolica je samostatná kapitola. Stalo sa nám, že hneď v prvom roku krásne plodila začiatkom leta prvej sezóny, na jeseň, na jar tú nasledujúcu a pokračovala by ďalej, len je to obrovská rastlina, niekoľkonásobne väčšia ako bežná zelená, doslova vytvára “strom”, ktorý potrebuje oporu aby sa neváľal a v zime nevymrzol (v chladnejších oblastiach určite obaľte), ale dobre sa podsádza inou zeleninou. Druhé obdobie (2021) nám nové planty počas celej sezóny nehodili jedinú paličku, len dorástli obrovské rastliny, plodili až skoro zjari a tu sme zistili, že zvalené neprezimovali a vyviazané áno. Saďte ich 0,75 prípadne aj meter od seba, napr. do riadku v strede záhonu a podsaďte inou zeleninou, to nám funguje. Zjari boli skôr ako reďkovky.

Hlávková kapusta potrebuje pomerne dosť miesta, my ju kombinujeme s bôbom a zelerom, sejeme na stanovisko.

Kaleráby v jahodách s kríčkovou fazuľkou a šalátmi.

Listová zeleninka

Čakanky sú našou novinkou. V 2020 sme vypestovali prvé červené, biele boli novinkou 2021. Keď mám nejakú novinku (a každý rok skúšame niečo nové), semienka predpestujem vnútri. U nás to pri hrúbke múru 65cm a trojskle s UV filtrom na oknách, nie je pre rastlinky ideál, sú tenké a dosť „vyhúknuté“, po presadení sa však dajú dokopy. Čakanku som teda predpestovala vnútri a vysadila po zamrznutých v hriadke s kríčkovými paradajkami, bazalkou a kapucínkou. Je to neskoro-jesenná zelenina, počas leta je skôr zelená ako fialová, vyfarbovať sa začne až s prichádzajúcim chladnejším počasím a stráca horkosť, aj keď treba počítať s tým, že ono je to horká zelenina, aj preto ju dobre dotvára napr. hruška, hrozienka a pod. v šalátoch. Vytvára veľké pevné srdiečka (aj vyše 30 cm), ktoré sú lahodné, jedia sa surové, ale aj pečené, vonkajšie listy sú dosť horké. Ešte teraz ju máme na záhone a postupne jeme – najmä ja som sa prudko zamilovala, chlapi ju skôr akceptujú. Treba však počítať s tým, že vonkajšie listy riadne omrznú, srdiečka sú menšie, treba lúpať okrajové listy, ale puky sa vraj dajú aj uskladniť v bedniach v pivnici – neskúšala som, mám akúsi utkvelú predstavu, že „šalát“ v bedni zvädne (je to samozrejme len môj problém, čakanka vykopaná s koreňom v piesku je OK). Bielu čakanku bude treba na jeseň zakryť niečím tmavým, aby sa vybielila. Priznávam, že to som nezvládla a tá vykopaná v bedničke s pieskom mi neprežila, takže ďalej sa mi už nechce robiť pokusy, pestujem červenú, je menej náročná

Šaláty a mangoldy sa nám presievajú samé a nezvykneme ich predpestovať vnútri, len sadeničky buď jeme ako mladé lístky do prvých šalátov, alebo rozsadíme. Inak sú veľmi pôvabné keď kvitnú a máme ich úplne všade, aj keď listy dosť zhorknú. Šaláty treba vysiať skoro – v marci na stanovisko (príp. do skleníka už v auguste ak chcete skôr), majú radšej chlad, v teple už idú do kvetu.

Mangold mám v hriadke pod oknom, ale tie farebné aj v kvetinových záhonoch – keď skončí špenát, plne ho celú sezónu až do mrazov nahrádza. Prvé môžete predpestovať aj vnútri a sadiť po zamrznutých. Rastú pomerne rýchlo, takže stačí siať v apríli.

Krvavý štiav je trvalka a ak ho necháte vykvitnúť, rozsieva sa pomerne rýchlo sám. Jeme mladé lístky, sú kyslé, svieže a navyše veľmi dekoratívne, tie veľké sú už dosť tuhé. Nie je nutné ho predpestovať, semienka stačí rozhodiť hocikedy počas roka na stanovisko, prípadne skoro z jari.

Pestujeme aj rukolu trvalku, to je doslova „burina“ je úplne nenáročná, vydrží dlhé roky a má dlhú sezónu zberu – tak nejako nám už rastie všade, aj keď pôvodné stanovisko mala pod oknom, aby bola poruke. V prípade ataku skočkami sa vždy nájde niekde rastlinka, ktorú nenašli. Treba viac polievať, zostrihnúť a ona znova obraší.

Špenát sejeme vonku koncom marca – začiatkom apríla (podľa počasia), má radšej chladnejšie počasie, podobne ako reďkovky. Vysiaty v skleníku je rýchlejšie, ale tam ho radi napádajú vošky (aspoň u nás). Ak ale do skleníka zasadíte borák, tomu dajú prednosť. Síce ho úplne zdecimujú, ale dajú pokoj ostatným rastlinám. Podobne aj oregáno a to je trvalka.

Malabarský špenát bol u nás novinkou 2023. Dostala som inštrukcie, že v chladnejších oblastiach je fajn ho predpestovať vnútri a sadiť až keď pominú mrazy, v teplejších môžete siať priamo vonku – ale pozor, pri klíčení je na mrazy citlivý. Vraj v teplých oblastiach vie aj zakrytý prezimovať, tak uvidíme. Potrebuje oporu, je to liana. Vonku nám ho však zožrali slizniaky a v skleníku veľmi šťastný nebol.

Paradajky, papriky, baklažány, machovka

Divoké paradajky a cherry, ani v našich studenších podmienkach, nemajú problém narásť si samé a pekne dozrieť priamo vonku zo samovýsevu. Práve naopak, musíme ich pretŕhať, aby nám nezarástli všetky hriadky. Cherry paradajkám dávame oporu, ale nezaštipujeme – to vlastne žiadne, divoké si rastú ako sa im zapáči, vytvoria ozaj rozľahlý krík a nevadia im ani prvé mrazíky. Normálne (veľkostne) paradajky a obrovské predpestujeme vnútri (aj keď sa už aj tie presievajú, nestihli by dozrieť), vysádzame v kombináciách po zamrznutých – obyčajné do hriadok, obrovské do skleníka. Tie by nestíhali v našich podmienkach v takom množstve dozrieť, na juhu by to nemal byť problém. Všetko sú to obrovské statné rastliny a rozdivočejú sa pomerne dosť, ak ich nebudete viazať k oporám (ani Taliani ich na poliach nepriväzujú, ale nechávajú na poli sa plaziť). U nás má jedna rastlina aj 3-4 palice, čo je taká obrovská, skleníkové sú na povrázkoch.

Papriky máme najkrajšie v skleníku – pre dolniakov určite neplatí, tam dozrejú úplne v pohode vonku. Predpestujeme už od konca januára, začiatku februára vnútri a aj keď počas teplého leta dozrejú aj vonku, vždy je to len pár plodov. V skleníku nestíhame zbierať a dorastajú okolo 120 cm, vonku ledva 40-50 cm. Alternatívu, ktorú sme len 1x vyskúšali je pestovanie vonku v nádobách a pri ochladení putujú do skleníka. Aktualizácia: všetky papriky v studenej sezóne 2025 zreli krásne aj vonku. Zmenili sme stanovisko na plné slnko a už boli k nezastaveniu aj v našich podmienkach.

Baklažány, rovnako ako papriky, predpestujeme pomerne skoro (zač. februára) doma. Pestovali sme v skleníku, ale chytali pleseň, tak sme zmenili taktiku. Pestujeme v nádobách pri múre domu a sú OK. Na hriadkach zväčša nedozrejú – moje “džungľové” pestovanie im nie je celkom po chuti.

Druh machovky, ktorý máme, ani neviem od koho som dostala. Už cca 6 rokov si rastie sama a sama sa aj presieva. Je vonku, rastie si v ktorejkoľvek hriadke sa jej zachce. Plody sú zrelé v našich podmienkach od konca augusta do cca októbra (podľa počasia), keď v lampióniku samé odpadnú od rastliny. Nie sú také veľké ako tie z obchodu, ale chuťovo skvelé (ak mám byť úprimná, jem aj tie nie celkom žlté už roky a nikdy sa mi nič nestalo, sú chutné). Rastlinka dorastie max. 50cm, ale na rozdiel od iných, ktoré sme kúpili a nedozreli ani v skleníku, tieto nemajú problém a väčšina plodov dozrie. Tie nezrelé nechám na rastline a nejakým záhadným spôsobom sa takto množí (inak nezrelé plody nemajú zrelé semená, takže je mi to záhadou – možno tým rozkladným procesom počas zimy?). Prvé rastlinky môžete predpestovať vnútri (zač. apríla) a ak to necháte takto, už sa budú presievať samé. Aktualizácia: pri oprave humna mi chlapi zničili mladé planty a odvtedy tento druh už nemám, čo ma mrzí. Tie bežné je potrebné predpestovať, zvlášť pre vyššie a studenšie oblasti. Tiež výborne zafungovalo pestovanie v nádobe, na konci sezóny zostrih, prezimovanie v chlade (ako muškáty, bez vody) a nová sezóna ich naštartuje rýchlejšie

Priamo na stanovisko vysievam skoro zjari aj vňaťový petržlen, kôpor, ligurček aj fenikle. Nečakám na zamrznutých, ak povolí zem, idem na vec. Inak môžete siať aj na jeseň, všetky sa vlastne presievajú aj samé úplne prirodzene.

Špargľa je trvalka, ale občas si zasadím ešte niekde navyše, lebo ju výdatne používam aj v kyticiach. Vždy predpestujem vnútri od apríla a neprišla som na to, že by si vyžadovala nejaké špeci podmienky, rastie mi všade a mladé výhony idú aj na jeseň. Inak, ak vám už prerastie a začnú sa na stonke tvoriť vetvičky, kým sa nerozvinú listy, chutia rovnako výborne ako hlavný výhon zo zeme.

Koreňová zeleninka

Mrkvu sejeme po zamrznutých na stanovisko, petržlen trošku neskôr, rovnako aj paštrnák. Mrkva je nezmar, nemá problém nikde, zato pán petržlen je u nás veľmi náladový, nezriedka musíme vysievať opakovane a naopak sú roky, keď sa presieva sám …. doteraz sme neprišli na to, ako funguje. Ak sa vyseje sám (semená nedržia tak pevne ako na mrkve, preto sa samovysieva ľahšie – už pri menšom vetríku, ak ich nestihnem obrať včas), zvyčajne ho presadíme do riadkov na stanovisko, kde ho chceme mať. To je trošku tortúra, lebo aj tie maličké vlásky, je potrebné do jamky narovnať úplne rovno, lebo inak sa začne koreň vetviť a nie je taký pekný (pre mkrvu to platí tiež). Oba sejeme dosť nahusto, je jednoduchšie ich pretrhať – aj keď, ak to s hustotou klíčenia nie je také tesné, necháme rásť a priebežne vytrhávame ten najhrubší, ktorý zase vytvorí miesto ostatným. Posledné suché roky sa mrkve počas leta vôbec nedarilo. Stagnovala až do septembra, kedy prišlo ochladenie a zväčša aj výdatnejšie zrážky kedy sa nakopla. Nie jednu sezónu sme vykopávali až v novembri / decembri.

Ak sa nedarí v danom roku petržlenu, výborne ho nahradí paštrnák a ten je proste istota. Je voňavejší, chuťovo výraznejší a oveľa väčší. S klíčením nemáva problém a semená sú dosť veľké, takže vysievame už s patričnými rozostupmi, zvyčajne ako stred záhona v kombinácii s cibuľou, cviklou a zelerom.

Cviklu tiež sejeme priamo na stanovisko, má rada jahody, cibuľu, cesnak, kaleráb, … nie je náročná, pestujeme niekoľko odrôd, dokonca (ja ju volám cviklo-reďkovka) Chiogiu – je v strede pruhovaná s bielou a celkom chutná za surova do šalátov, nesterilizujeme. Rastie aj dookola makového políčka. Kým mak nedozreje, cvikla stráda, ale po zbere ide zase cvikla a to je jej čas, fičí až do mrazov.

Reďkev a reďkovku sejeme veľmi skoro – už niekedy v marci (podľa počasia) – do skleníka, aby sme mali skoršiu úrodu, ale aj priamo vonku. Žiadne predpestovanie, je nenáročná. Ak vám zdrevnatie, že nestihnete zjesť, nechajte vykvitnúť a zelené semenné tobolky sú tiež veľmi chutné (mladé hlúbovinové tiež). Čím viac vody bude mať, tým bude jemnejšia, naopak – s nedostatkom zase ostrejšia. Zvyčajne sa presieva sama a úroda sa nám zopakuje na jeseň. Môžete samozrejme vysiať sami znova koncom augusta. Má radšej chlad, takže ak sú už noci chladnejšie (na juhu asi neskôr).

No a pán zeler, to je kapitola sama o sebe. Ten predpestujeme vždy od konca januára pekne vnútri. Z nejakého záhadného dôvodu nám na niektorých hriadkach (a je jedno akých má susedov) nevytvorí hľuzu vôbec a na niektorých nemá problém (má rád draslíkatú pôdu)…. ďalšia zo záhad našej záhrady, ktorú sme ešte neobjasnili. Oproti Pánovi buľvovému, stopkatý zeler je priam burina, tiež ho predpestujeme, ale darí sa mu všade, bez nejakých špeciálnych nárokov. Vňať je skvelá aj z buľvového, výborne sa hodí vyvarená alebo rozmixovaná v paradajkových polievkach. Sušená (aj keď zbytočne, lebo fičí celú zimu) do vývarov. Dostala som tip na pestovanie zeleru priam v bahnitej vlhkej pôde, nakoľko je to pôvodne močiarová rastlina. Skúsili sme v 2022: bol absolútne spokojný pod uhorkami a egrešmi. Z núdze miesta som tam napichala prebytočné planty a voilá!

Okrem týchto pestujeme aj hadomor španielsky, je to trvalka a má dlhšie (aj keď ja som pôvodne očakávala aj hrubšie) lepkavé korene. Je sladkastý a výborný do polievok.

Chren sa koreňovkou v priamom slova-zmysle nazvať nedá, ale je súčasťou našej záhrady na viacerých miestach, tiež trvalka, veľmi húževnatá a pre zdravie nás, aj našej záhrady, nenahraditeľná.

Čierna reďkev je veľmi tuhá, ostrejšia a vhodná skôr na tepelné spracovanie, prípadne sterilizovanie a fermentovanie. Sejeme na stanovisko po zamrznutých aj v polovici leta na neskorý zber. Poslednými sú repy pre nás, ale aj pre zvieratká na zimu. Sejeme na stanovisko a nič zvláštne nevyžadujú. Mimoriadne chutia jeleňom aj uprostred sezóny, keď majú všade čerstvé a zelené pastviny …. (nie nechodíme ich kŕmiť repou, oni sa pozvali samé).

Cibuľa, cesnak, pór

Cibuľky pestujeme rôzne, prevažne z vlastných semien. Sú síce menšie, ale občas sa zadaria aj poriadne hlaviská. Zo semienok zvyknem predpestovať vnútri, ale to len občas, ak ostane voľné miesto na parapete. Ak nie, predpestujem v skleníku, ale už som aj siala voľne a nebol veľký rozdiel – na juhu by som sa s predpestovaním nejako nesnažila – skrátka po zamrznutých do hriadky. Vňaťové cibuľky sa presievajú samé, tam predpestovanie nie je nutné a sú to trvalky. Siať môžete aj teraz v zime. Postupne vytvoria bohatý trs, podobný pažítke a je možno oddeľovať jednotlivé odnože a jesť ako mladú cibuľku prakticky celú sezónu, alebo len zelenú vňaťku.

Cesnak sadíme okolo Vianoc, snažím sa z úrody odložiť tie najkrajšie hlávky a pekne ich oddeliť, ale samozrejme, že aj nakupujeme nové. Často na jar nachádzam zabudnuté vlaňajšie celé hlavy, ktoré už veselo klíčia, takže len porozsádzam. Je úplne nenáročný. Skúšali sme aj z pacibuliek, ale to je tortúra na viac rokov a povedzme si úprimne, perma, či prírodní – sme leniví záhradníci. Mnohé za nás robí príroda sama, tak načo sa namáhať.

Pór sa nám presieva sám. Ak sa takto vyseje, je tenší, ale tie oceňujem keď nie som schopná spotrebovať celý naraz. Zvyknem aj predpestovať vnútri (apríl) a ten je už dosť hrubší. Nie je to ten gigantický, čo som videla v mnohých záhradách, skôr ten dlhší, štíhlejší. Zvyknem sadeničky sadiť poriadne hlboko, že ledva trčia a nechám ešte jamku okolo, aby som prisypala ďalšiu zem keď podrastie. Ono ale znova sa príroda postará, lebo ja zabudnem a dážď jamku zanesie sám. Vydržia do neskorej jesene, ale ja nechávam na hriadkach aj počas zimy, zbieram keď nie je primrznutý a potrebujem v kuchyni. Už mám na pár stanoviskách aj pórové trsy trvalky. Tie si nechávam ako semenné zásoby, ale dajú sa aj odkopať jednotlivé “palice”.

Strukoviny

Skúšali sme aj cícer a šošovicu, ale ten výnos …. no ledva by stačil na osiatie budúceho roku, takže jednoznačne patria do teplejších oblastí. Všetky strukoviny sejeme priamo na stanovisko.

Hrášok ako prvý, niekedy od začiatku apríla (znova podľa počasia, každý rok je úplne iný a v tomto sme dokonca mali normálnu jar!), postupne vo viacerých fázach, nech máme postupne čo zobať. Znova sa dá osiať ešte koncom augusta. Pestujeme cukrový zelený a nádherný fialový (písala som samostatný príspevok), v 2021 sme vyskúšali luskový žltý – vydaril, bol výborný, len treba jesť celé ešte tenké lusky. Inak výborné sú aj hráškové výhonky, ak ste neskúšali – to keby sa vysial sám a už určite nedozrel.

Fazuľky – ja osobne milujem malú lesklú čiernu, ktorú mi kamarátka doniesla z južnej Ameriky z domorodého trhu, tá je kríčková a dobre sa hodí ako obruba zemiačiska, v jahodách, pod kukuricou a s machovkou. Druhým rokom mám aj červenú kríčkovú na sucho a môže byť. Popínavku už nepestujem žiadnu, aj keď som sa zase na sezónu 2026 nechala ukecať na jing-jang, uvidíme. Veľmi slabo dozrievala, často aj polovica úrody ostala zelená. Skúšali sme aj mungo, ale mimo skleníka sa jej nepáčilo a v skleníku chytila pleseň. Milujem ju, najmä naklíčenú v zime, ale na pestovanie u nás je jej zima. Zelené luskové fazuľky pestujeme viac a viac odkedy som našla pár super receptov, ktoré zachutili aj mojim chlapom. Mám fialovú aj žltú a čo nespotrebujem, to mrazím na zimu.

Všetky fazule sadím 3 semená do jednej jamky, do sponu a vzdialenostne asi 20-25cm. Nevadí jej hustota. Kým oberám priebežne, priebežne kvitne aj dozrieva, ak nechám sušiť na semená, už uschne celá. Vysievam priamo, zvyčajne začiatkom mája a iný druh v polovici, nech nie sú naraz veľa.

Po hrachu je najobľúbenejší bôb. Zamilovala som si ho v surovej podobe na jednom festivale, kde sme ochutnali japonské pirohy gyoza a vrámci inej zeleniny bol surový ich súčasťou. Aj ho sušíme na polievky v zime, ale surovému sa pomaly ani hrášok nevyrovná. Čerstvý aj mrazíme. Sejeme priamo vonku veľmi skoro zjari (marec / apríl), je nenáročný, stačí jesť. Ak oberiete všetky lusky z rastliny na zeleno, nechajte ju, znova koncom sezóny zarodí. Ak necháte uschnúť, uschne aj celá rastlina. Vošky neriešime, aj keď ho občas napadnú, samé sa vytratia a rastline to nevadí. Nepotrebuje oporu.

Kôpor, fenikel, vňaťkový petržlen a rebarbora

Čo povedať ku kôpru – semienka proste rozhodiť skoro zjari na hriadku. Môžete aj teraz, u nás sa presieva sám. Využívame nielen vňať, ale aj semienka – tie sú vhodné na regeneráciu pečene, ale aj ako korenie do jedál.

Hľuzovému feniklu sa u nás nedarí, tak pestujeme aspoň ten semienkový. Z neho je výborná aj vňať a stonky sekám najemno do šalátov a polievok. Semienka slúžia na úpravu nadúvania v podobe odvaru, ale aj ako voňavé korenie do koreniacich zmesí. Okrem toho je neuveriteľne dekoratívny v kvetinových záhonoch, kde ho pestujem. Je pomerne vysoký – okolo 120 cm (v 2021 dal bronzový takmer 2 metre, zelený okolo 180cm) a aj pekne hustý. Je trvalka, ale stalo sa, že nám aj vymrzol, paradoxne v rokoch, keď mrazy neboli také tuhé … Môžete predpestovať vnútri, ale aj vysiať priamo na záhon (po zamrznutých), zvykne sa semeniť aj sám, aj keď nie v takom množstve ako kôpor. Máme aj bronzovú variantu, ale tá nie je taká robustná (info v 2021 bol robustnejší ako roky pred tým), v každom prípade dekoratívnejšia v záhone, aj na tanieri. Inak sušená vňať je výborná tiež ako korenina, či čajovina.

Vňaťkový petržlen ja volám trvalka, aj keď ňou nie je. V druhom roku semení a presieva sa sám. Vňať je dostupná čerstvá celý rok, vrátane zimy. Ak ho takto necháte, je to bez starostí. Je zbytočné ho predpestovať, stačí vysiať na záhon, kľudne aj teraz, porastie si, keď uzná za vhodné.

Naše korene rebarbory majú cca 80-100 rokov. Je nádherná a výborná. Pestovala som ju zo semien len raz, keď som ju chcela dostať aj do iného kúta záhrady a nebol s tým väčší problém. Predpestovala som vnútri (trvalo to pomerne dlho) a rástla pomaly. Teraz má 3 roky a v lete mala 4 listy, už celkom veľké. Dá sa množiť aj delením trsov, ale pri jej majestátnosti a veku som to skúšať nechcela, nerada by som o ňu prišla. Darí sa jej v polotieni pod starou jabloňou, aj keď susede som dala sadenice a krásne sa jej darí aj na priamom slnku, je dokonca väčšia ako tá moja z rovnakej dávky sadeničiek.

Také všeličo na záver

Máme prírodnú záhradu, čo znamená nielen to, že nepoužívame chémiu, ale aj to, že nechávame rastlinky / záhony počas celej zimy tak (neupratujeme na jeseň) a pestujeme vlastné semená. Mnohé rastliny sa teda vysievajú samé a mladé sadeničky len presuniem na miesto, kde ich chceme mať (áno, pre lenivých). Nemáme úhľadné jednoliate monokultúrne záhony. Vo všetkých je nielen zelenina v kombináciách, ale aj bylinky, či kvety.

Každý rok na hriadky pridávame kompost, či konský hnoj – ak sa zadarí získať ho, každý rok ich mulčujeme (slama, či pokosená tráva – ale pozor, ak je daždivo, je to útočisko pre slizniaky) a používame rôzne rastlinné výluhy. Áno, aj vyplieť občas treba, ale nie ak je sucho, lebo pôdu presušíme – burina vie poslúžiť aj ako dobrá ochrana rastlín, prípadne je jedlá.

Ak ste pedant od kosti a viac Vám vyhovuje úhľadný riadok jedného druhu zeleniny, dajte sa na „striedanie tratí“ (viac nájdete na nete, lebo to je zase na samostatný obsiahly článok). Určite mrknite aj na fázy mesiaca (najlepšie Maria Thun) a super sú knižočky Mrkva ľúbi paradajky alebo (pre odvážnych) v kvetinových kombináciách Ruže ľúbia cesnak. Neexistuje ale dôvod, prečo by ste sa nemohli riadiť vlastným srdcom a byť odvážni!

Vyzerá to ako celá veda, ale netreba sa vôbec stresovať, príroda nás navedie – je lepšie začať hneď ako nikdy a učiť sa z chýb. Každá záhrada je iná, je to unikátny mikrosvet a vždy viac dá ako vezme, ak sa o ňu staráme s láskou.

Tak si užime zimu plánovaním a dumaním čo ako a kde a jar privítame pripravení!

Autorka textu: Iva Štefanidesová

Vyštudovala manažment a marketing, ktorému sa aj profesne venovala. Napriek tomu jej balkón bol vždy džungľou plnou chutí a vôní, spolu s manželom sadili stromy a vysádzali okolie novopostavených bytových domov, kde kedysi bývali. V roku 2006 sa presťahovali do domčeku v Necpaloch so starým ovocným sadom. Absolvovala viacero vzdelávaní zameraných na prírodné záhradníčenie, je tiež absolventkou nášho kurzu Permakultúrny dizajn. Viac o Ive a jej záhrade nájdete na webstránke Záhrada v starom sade.

Autor: Externé zdroje

Kategórie: Databázy a zoznamy, Návody, recepty, postupy, Pomôcky a hry | Náradie, stroje, technológie, Permakultúra a dizajn, Pôda, Rastliny

Značky: bylinky, hnojenie, kvety, listova, paprika, pestovanie, plodova, siatie, starostlivost, strukova, voda, výsadba, záhrada, zelenina

↓ Rozsievaj permakultúru ↓

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.

Návody na pestovanie podľa Záhrady v starom sade

Tekvicoviny všetkých druhov, uhorky, lufa a melóny

Kapustoviny a hlúboviny

Listová zeleninka

Paradajky, papriky, baklažány, machovka

Koreňová zeleninka

Cibuľa, cesnak, pór

Strukoviny

Kôpor, fenikel, vňaťkový petržlen a rebarbora

Také všeličo na záver

Autor: Externé zdroje

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Je pre vás obsah prínosný?

Mohlo by vás zaujímať

Kurz: Zeleninová záhrada hravo a zdravo

SERIÁL WEBINÁROV: Budúca úroda už teraz

Predpestovanie priesad

Kontakt

Služby