Nedávno som bola na konferencii v závere projektu Landscape in Focus – Zamerané na krajinu v Nitre. Projekt bol nastavený ako zdroj inšpirácie – prináša 5 príkladov dobrej praxe zo Slovenska, v ktorých malé sídlo (po našom dedina) a okolitá krajina (lúky, orná pôda, lesy, potoky, kopce a roviny…) tvoria jeden celok. Intravilán, teda stavby, záhrady a verejné priestranstvá a extravilán (krajina, chotár, to všetko okolo) tu nefungujú oddelene, ale spolu vytvárajú prepojený systém. Podobne ako dobre nadizajnovaný permakultúrny projekt. Jeden organizmus, kde sa kvalita jedného priestoru vždy prejaví aj v tom druhom. V tom, ako sa v obci žije, aj ako krajina funguje a vyzerá.
To, čo si z toho beriem ja, je celkom úprimné nadšenie. Tri z piatich dedín nájdených na Slovensku ako príklady dobrej praxe, sú úzko spojené s permakultúrou a naozaj ňou žijú. Posúďte sami:
Brdárka, sídlo jednej z organizácií Školy permakultúry – Alternatíva o.z., ktorá spravuje vzdelávacie centrum našej školy. Konajú sa tu Kurzy permakultúrneho dizajnu, komentované prehliadky aj prvý workshop Čítanie krajiny.
Moravské Lieskové, kde bola v roku 2025 stredoeurópske stretnutie – Permakultúrna konvergencia na tému: Odolnosť.
Krásne Sady Mlynica a a ich komentované prehliadky.
Projekt ukazuje, že ak sa naučíme krajinu lepšie čítať a vedome s ňou pracovať, vieme cez ňu zlepšovať kvalitu života, vzťahy v území aj odolnosť samotných sídiel. Žiadna veľká mágia, skôr návrat k tomu, čo máme priamo pod nohami, len to začať brať vážne.
A permakultúra k tomu dáva konkrétne nástroje, ako to nielen navrhovať, ale aj dlhodobo žiť.
Autorka: Katarína Trizuliaková, krajinárka a permakultúrna dizajnérka
Zdroje:
https://lif-t.eu/about/
Škola permakultúry