Semienková mágia

Semienko. Drobné a krehké. Zmestí sa medzi dva prsty. Každého jedného sa dotýkam, pozorujem jeho tvary, veľkosť, textúru, privoniavam k nemu. Pripomína mi rastlinku, na ktorej dozrelo. Vesmír zahalený do obalu. Keď nastanú optimálne podmienky, pomaly sa začne rozpadať a jeho zánik prinesie zrod niečoho jedinečného.

Klíčiace semienko preráža cez temnotu do svetla a zároveň hľadá cestu do útrob Zeme.
Všetko na tomto svete, tak ako to Semienko, má mocnú vôľu Žiť.

Je až neuveriteľné, v akých náročných podmienkach dokážu niektoré semienka naplniť svoje poslanie. S akou trpezlivosťou čakajú na tú vhodnú chvíľu a potom ako dychtivo klíčia a rozvíjajú sa. V spleti ostatného rastu a pulzovania. Mágia, ktorú možno s otvorenými ústami pozorovať celý život.

Keď sa rozhliadnem po svojej pracovni, po množstve krabíc, krabičiek, mištičiek a vrecúšok plných malých skrytých vesmírov, musím sa usmiať s hrejivým pocitom na duši. Prírodná záhrada tu odpočíva a čaká na príležitosť rozsiať sa do sveta, do iných záhrad, plných vzrušujúcich príbehov a stretnutí.

V pracovni nie je príliš teplo, ale hlavne tu nemrzne a je sucho. Takže semienka sú v bezpečí, kým nepríde ich čas. Niektoré naopak tým mrazom prejsť musia, aby boli stratifikované a prípadne zbavené nežiaduceho hmyzu, ktorý by sa v nich na zimu zahniezdil. Strukoviny preto po zbere najprv putujú do mrazničky, po približne troch dňoch sa dôkladne vysušia a potom zabalia do vzdušných vrecúšok alebo krabíc.

Mnohé zo semienok sú aj veľmi milé spomienky na ľudí, ktorí ich uchovávali. Zvyčajne to boli ženy, ktoré ich s veľkou starostlivosťou zbierali zo zeleniny, byliniek a kvetov, aby ich odovzdávali z generácie na generáciu. Muži si viac posúvali stromčeky a vrúble. A takto spoločne zveľaďovali s láskou svoj domov a krajinu.