🌱Homo Permaculturensis (človek permakultúrny, tvorca trvalej kultúry)
Homo Permaculturensis je evolučný druh Homo sapiens, ktorý pochopil, že prežitie druhu nezávisí od dominancie nad prírodou, ale od spolupráce so živými systémami.
Zvláštny znak: Jeho úsmev sa často objavuje po daždi.
V našej rubrike vám predstavíme jednotlivcov z našej permakultúrnej komunity – ľudí, ktorí svojím životom, projektmi a príbehom ukazujú, ako môže permakultúra ovplyvniť každodenný život a meniť svet okolo nás.
Klaudia Uváčiková absolvovala kurzy Permakultúrny dizajn a Permakultúrny dizajn 2 PRO. Žije v Skalici, dizajnuje a realizuje projekty vo firme Permakultúrnik.
Porozprávala nám ako vníma permakultúru a ako s ňou začínala, ako pracuje permakultúrny dizajnér a čo odporúča všetkým, ktorí by si radi pretvorili pozemok touto cestou.
Akú veľkú časť svojho života teraz venuješ permakultúrnym aktivitám?
Posledný rok sa živím ako dizajnérka na plný úväzok. Bývam v Skalici a spolupracujem s Václavom Petrášom vo firme Permakultúrnik. Práca je to zaujímavá ale najviac ma baví tvorba dizajnu – jeho spracovanie po grafickej stránke a vytváranie projektovej dokumentácie.
Okrem pôsobenia vo firme Permakultúrnik sa venuješ nejakým ďalším permaaktivitám?
Spolupracujem aj s Paulou Urdovou na projekte UpScale. Ide o medzinárodnú slovensko-maďarskú spoluprácu. V rámci slovenskej časti pripravujeme permakultúrny dizajn na štyroch stredných školách v Košickom kraji. Projekt má trvanie 2,5 roka a deje sa v spolupráci so študentami, učiteľmi a vedením školy. Zastrešuje ho Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice n.o.
Spomínaš si na moment, keď si sa prvýkrát stretla so slovom permakultúra?
To si veľmi dobre pamätám 🙂 Keď som skončila vysokú (integrovaná bezpečnosť na STU) a po škole som pracovala štyri roky vo svojom odbore, tak mi bolo jasné, že to nebudem vedieť robiť do konca života. Rozhodla som sa teda ísť dobrovoľníčiť. Na 6 mesiacov som odcestovala do Poľska. Stretli sme sa tam ľudia zo siedmich krajín. Našou úlohou bolo robiť rôzne kultúrne akcie pre miestnych obyvateľov a starať sa o obrovskú záhradu za budovou starej školy, v ktorej sme bývali. Práve sa však začínala COVID epidémia, takže sa nemohol nikto s nikým stretávať. Výsledkom bolo, že sme my dobrovoľníci strávili 6 mesiacov zatvorení spolu v tej záhrade. Bol to taký sociálny experiment 🙂 Našťastie sme si všetci rozumeli.
Náš tútor Ardáši nás viedol v starostlivosti o záhradu a využíval práve permakultúru. Pamätám si, že mi to prišlo také WAU, že prečo sa to všade nepoužíva. Ardáši bol učiteľ matematiky a fyziky a mal najkrajšiu záhradu, akú som kedy videla. Všetko na jeho pozemku bolo perfektne vyriešené, všetko premyslené. Keď si prišla k nemu do dvora, bol to vizuálny zážitok. A všade boli výbehy pre zvieratá, ale tak ukryté, že ak by ti ich neukázal, tak si ani nevšimneš. Mal aj ovocný sad a bobuľoviny. Plus lesík na produkciu dreva. Bolo vidno, že to nemal pozliepané za pár korún, že do toho investoval čas a peniaze. Spolu s ním sme prešli celým záhradkárskym rokom: predpestovanie priesad, zvyšovanie kvality pôdy, polykultúrne pestovanie. Počas dobrovoľníctva som začala na svoj Facebook účet písať príspevky o permakultúre, len tak pre mňa 🙂 Význam to malo neskôr – vďaka nim za mnou prišli moji prví klienti.
Čo ťa na permakultúre oslovuje najviac?
Jej logický zmysel a praktické veci napríklad ako to funguje v pôde, ako kopírujeme vzory v prírode. Pre mňa boli dôležité praktické tipy. Permakultúra je výborný koncept, ale myslím si, že to nefunguje tak, že iba jedna myšlienka je spásonosná pre celý svet.
Ako to teda vyzerá, keď tvoríš pre klientov dizajn?
Mne sa osvedčilo, že ľuďom posielam ZRUŠ tabuľku (Tabuľka, kde si klienti vyplnia aké chcú mať rastliny, aké živočíchy, aké udalosti chcú robiť na svojom pozemku a aké štruktúry sú k tomu potrebné), aby si spísali svoje potreby a zadefinovali si víziu. Pripravím si katastrálnu mapu. Na stretnutia s klientmi ideme vždy dvaja, viac sa tak dozvieme. Mám predpripravený dotazník a idem podľa neho.
Samotné dizajnovanie je pre mňa najpríjemnejšie strávený čas. Rada doťahujem detaily a dopĺňam “čerešničky”. Chcem aby vytvorený dizajn odrážal všetko o majiteľoch. Ja iba ich túžbam dám logické usporiadanie, to je veľmi dôležité.
Na základe rozhovoru si pripravíme ideový návrh. To bol pre mňa výrazný krok v práci, tip, ktorý som sa naučila na kurze Permakultúrny dizajn 2 PRO. Po prvej konzultácii vymyslíme koncept, pripravím k tomu grafiku s referenčnými fotkami. Následne si to prejdeme s klientom. Je veľmi prospešné si dizajn prejsť naozaj v priestore, vykrokovať ho na pozemku.
A čo tvoja záhrada?
Vlastnú záhradu nemám a vlastne som ani nikdy nemala. Po dobrovoľníckej službe som sa presťahovala do Bratislavy a zohnala som si záhradu do prenájmu. Chcela som tam hlavne experimentovať – v zime som študovala, v lete som sadila. Majitelia mi dali kľúče od záhrady so slovami “rob si, čo chceš”. Záhrada bola obrovská a keby som sa mala postarať o celú, asi by som sa zbláznila. Tak som si vyčlenila 3 záhonky, vôkol ovocné kríky, ostatok ani nebol pokosený. Je častou chybou, keď si ľudia kupujú obrovské pozemky, že si poriadne nepremyslia či naň majú dostatok času, energie, a/alebo financií.
Aké rady by si dala niekomu, kto premýšľa nad dizajnovaním si svojho pozemku?
Dôležité je napísať si na papier, že čo tam chceš mať, koľko času chceš tráviť prácou a koľko chceš do realizácie alebo pozemku investovať peňazí. Tiež sa dá nakresliť si pôdorys pozemku na milimetrový papier, ideálne v mierke 1:100, a hrať sa s umiestnením prvkov na ňom. Ak sa rád vzdelávaš, tak odporúčam dizajnérsky kurz – tak si pozemok navrhneš sám na kurze napr. Permakultúrny dizajn od Školy permakultúry. Alebo môžeš osloviť niekoho, kto to už robí profesionálne a výsledkom bude kompletný dizajn. V oboch prípadoch premyslený a komplexný dizajn šetrí aj čas, aj skúšanie a koniec koncov aj financie.
Rozhovor pripravila: Jana Šimončičová. Permakultúrnička, pestovateľka, administrátorka Školy permakultúry, nadšenkyňa lokálnosti a bezrastu.