V rámci nášho projektu Klimatická lokálna alchýmia sme sa rozhodli pozorovať rôzne obmeny slovenskej krajiny: ako sa menila v histórii, ako vyzerá v súčasnosti a ako si ju podmanila ľudská činnosť.
V severovýchodnej časti CHKO Záhorie sa uprostred borovicového lesa nachádza na pieskových dunách osada. Je to prostredie náročné na život. Klíma je tu teplá a suchá. Pôdy sú síce hlboké, bez kamenia, ale rýchlo mineralizujú a strácajú živiny i vodu. Darí sa tu riedkym lesom, suchým pastvinám a vojakom. Na hranici CHKO je totiž Vojenský obvod Záhorie, ktorý z času na čas otvorí svoje brány aj verejnosti.
Mokraď uprostred pieskových dún pravdepodobne vytvorila podmienky pre osídlenie lokality zvanej Horné Valy, dnes časti obce Lakšárska Nová Ves. V súčasnosti je toto osídlenie skôr chatová ako poľnohospodárska osada. A napriek všetkému tu sídli farma.
Na farme dnes žijú kozy, viedenské králiky a sliepky. Kozy sa raz pasú na suchých riedkych trávach rastúcich zo suchého piesku, raz na okraji neďalekého močiara. V čase založenia farmy výrazne pomohli regulovať invázne rastliny a umožnili formovať krajinu tak, aby sa sem vrátila divočina, ktorá sem patrí. Pretože invázne rastliny majú vlastnú predstavu o divočine: ich ekosystémy sú mladé dynamické spoločenstvá, schopné obsadiť rýchlo veľké plochy – skrátka invázia. Návrat pôvodných obyvateľov si vyžaduje dômyselný manažment. Zachovať malý ohradený kúsok invázie je tiež dobrý a poučný skutok.
Podivný cieľ pre farmu, nie? Vrátiť krajine jej vlastnú divokosť. Však sme toľké storočia bojovali s prírodou, aby sa nám netisla do nášho usporiadaného sveta. A tu: pasienok tvorí riedka tráva s roztrúsenými pňami stromov, kde žijú sysle, užovky, jašterice a mnoho vtákov. Bobry stavajú hrádze na potoku a rôzne vtáky majú hniezdne miesta. Farma sa stala oázou života v oblasti, ktorá bola kedysi suchou a pustou. Podporuje šírenie života do okolitých intenzívne využívaných krajín. Dáva trochu kozieho mlieka, vajíčka a králiky… A dáva nádej pre stovky druhov rastlín a zvierat, ktoré počas evolúcie prišli na to, ako prežiť na piesku. Kto vie, či túto schopnosť raz nebudeme potrebovať!!!
Záver
Farma, ktorá obnovuje biodiverzitu v extrémnych podmienkach suchých pieskov inšpiruje k uplatňovaniu týchto adaptačných opatrení:
- Udržateľné hospodárenie s vodou – využívanie pôdy ako pasienkov a lesa namiesto intenzívneho poľnohospodárstva pomáha predchádzať erózii, vysychaniu a strate živín.
- Pasnie zvierat ako nástroj starostlivosti o krajinu – kozy pomáhajú regulovať invázne druhy rastlín a udržiavajú mozaikovitý charakter krajiny, čím zvyšujú biodiverzitu.
- Podpora biodiverzity – vytváranie prostredia, kde žijú rôzne druhy zvierat (sysle, jašterice, vtáky, bobry), zlepšuje ekologickú stabilitu územia a zvyšuje jeho odolnosť voči klimatickým zmenám.
- Obnova mokradí – mokraď medzi pieskovými dunami zadržiava vodu, zmierňuje sucho a vytvára mikroklímu priaznivú pre život.
- Podpora prirodzených ekosystémov – obmedzenie intenzívneho využívania krajiny umožňuje samovoľný vývoj prírody, čo zvyšuje jej schopnosť prispôsobiť sa extrémom počasia.
- Vytváranie krajinných prepojení (biokoridorov) – farma ako „oáza života“ podporuje šírenie druhov a zlepšuje prepojenie medzi fragmentovanými biotopmi.
- Bobrie hrádze na potoku zvyšujú retenčnú schopnosť územia, spomaľujú odtok vody a zmierňujú dopady sucha.
Autorka: Katarína Trizuliaková, krajinárka a permakultúrna dizajnérka
K téme krajiny viatych pieskov si môžete vypočuť aj podcast Kajina krajina: 46. epizóda podcastov Permakecy k veci.
Zámerom projektu Lokálna klimatická alchýmia je naučiť verejnosť ako vybrať správne adaptačné opatrenia pre konkrétny zámer a krajinu a ako ich správne umiestniť v krajine.
Projekt podporila Nadácia TipSport.
Ak ťa zaujímajú detaily projektu, zájdi na: