Lokálna klimatická alchýmia – adaptačné opatrenie č. 5
V rámci nášho projektu Klimatická lokálna alchýmia sme sa rozhodli pozorovať rôzne obmeny slovenskej krajiny: ako sa menila v histórii, ako vyzerá v súčasnosti a ako si ju podmanila ľudská činnosť.
Východne od pomerne mladých svahov sopečnej Poľany sú Veporské vrchy a piate miesto, ktoré sme v rámci projektu navštívili. Kamene si tu pamätajú pohyby zemskej kôry v pradávnych časoch prvohôr aj výbuchy dnes stredoslovenských sopiek. Veporské vrchy si pamätajú vyzdvihnutie i eróziu. Dnes sa môžeme túlať po pahorkatinách Sihlianskej planiny, akoby ste sa prechádzali niekde v Provensálsku, ale mali pritom krásny, ďaleký, hlboký výhľad na krajinu pod sebou a svieži vietor vo vlasoch.
Táto krajina nie je len miestom geologických príbehov, ale aj svedkom toho, ako sa človek učí prispôsobiť jej rytmu. Život tu vždy bol a dodnes je ťažký. Limity územia sú úzke, rázovitá Detva a mýtická Poľana neďaleko – to všetko vytvára ideálne podmienky pre vznik pôvabnej krajiny s rozptýleným lazníckym osídlením a stále živou ľudovou kultúrou. Podpoľanie a jeho okolie sú svojou rozlohou a krajinným rázom špecifickým javom v rámci Slovenska plného špecifických regiónov.
Sen o levanduli
Snáď pôvab tejto krajiny, snáď mierne pahorky okolo usadlosti sem prilákali jednu rodinu, ktorá snívala o pestovaní levandule. Klímu však neoklameš. Nadmorská výška planiny je 850 – 900 m n. m. a prináša tuhé zimy, skoré i neskoré mrazíky. Navyše podložie, horská klíma a dostatok dažďov v minulosti smerujú tunajšie pôdy ku kyslým, menej úrodným pôdam (kambizemiam). Toto nie je práve levanduľový raj francúzskeho Provensálska. Levanduľa pestovaná vo vyšších polohách má síce nižšie úrody, ale neobyčajnú kvalitu oleja a hydrolátu. A práve prírodné podmienky, ktoré človek nemôže zmeniť, nás učia spolupracovať s miestom.
Čo sa dá urobiť s levanduľovým snom na tomto krásnom, drsnom mieste? Dá sa pozerať na systém hospodárenia skôr ako na sebarozvojovú aktivitu, než ako na produkciou surovín sídiel. Riešenia prichádzali z filozofie a praxe permakultúry – dizajnérskeho systému navrhovania trvalo udržateľných ľudských sídel.
Permakultúra
Samotné slovo sa nevzťahuje len na permanentné poľnohospodárstvo, ale aj na permanentnú kultúru. Na určitej úrovni sa permakultúra zaoberá rastlinami, zvieratami, budovami atď. Nejde jej však o tieto prvky ako také, skúma skôr vzájomné vzťahy, ktoré medzi nimi možno vytvoriť tým, že sa správne rozmiestnia v priestore. Vzniká možnosť cielene meniť vlastnosti pôdy, vytvárať stanovištia so špecifickou mikroklímou, voliť odolné odrody, pripraviť miesto hodné exkurzie.
Skrátka robiť mnoho pokusov a zažívať mnoho zmúdrenia. Práve tu sa stretá krajina, človek a udržateľnosť. Krajina ponúka rámec, človek prináša nápad a permakultúra vytvára rovnováhu. Všetko spolu sa spája do celku, ktorý rešpektuje prírodné rytmy a premieňa obyčajné hospodárenie na vedomé spolunažívanie s prostredím.
Súčasťou permakultúry je aj zdieľanie svojej produkcie. Zdieľanie je viac ako obchod. Majitelia Statku na Výšinách pestujú bylinky a vyrábajú kozmetiku, tak aby mali pre seba. Vyrábajú však tak veľa, že majú čo zdieľať. Sú tvorcami priestoru, kde sa neustále prijíma a daruje (hoci aj peniaze). Statok, ako súčasť rázovitej podpolianskej krajiny, je otvorený pre návštevníkov počas komentovaných prehliadok, exkurzií a workshopov. Postupne, ako vznikajú miesta pre návštevníkov, sa rodí i spôsob, ako si organizovať čas, aby bolo toto sídlo a život v ňom trvalo udržateľné.
Prepojenie s miestom potvrdzujú zachovalé dva kamenné domy (jeden v rekonštrukcii a druhý čakajúci na rekonštrukciu), pôvodná stavba vo svahu, ktorá slúži ako pivnica i senník zároveň. Drevenica pre rodinu má proporcie odrážajúce tvary pôvodných domov.
Záver
Takto sa na Výšinách rodí príbeh, ktorý nie je len o levanduli a bylinkách, ale o hľadaní rovnováhy medzi človekom a krajinou. Každý záhon, každý kameň, každá kvapka vody je súčasťou väčšieho celku, kde sa učíme žiť vedome a v súlade s prírodou. Tu sa obyčajné hospodárenie mení na tvorivú prax, ktorá prináša radosť, učenie a pokoj. Možno práve v tejto harmónii spočíva skutočné bohatstvo Podpoľania – v schopnosti premieňať náročné podmienky na miesto, kde sa človek cíti doma a kde každá snaha o udržateľný život dáva zmysel.
Adaptačné opatrenia
Statok využíva viacero opatrení, ktoré podporujú udržateľnosť a adaptáciu:
Autorka: Katarína Trizuliaková, krajinárka a permakultúrna dizajnérka
Zdroje:
https://www.dusekarpat.cz/slovensko/sihlianska-planina/
https://app.sazp.sk/atlassr/
K téme horskej krajiny a jej adaptáciu človekom si môžete vypočuť aj v podcast Kajina krajina: 44. epizóda podcastov Permakecy k veci.
Zámerom projektu Lokálna klimatická alchýmia je naučiť verejnosť ako vybrať správne adaptačné opatrenia pre konkrétny zámer a krajinu a ako ich správne umiestniť v krajine.
Projekt podporila Nadácia TipSport.
Ak ťa zaujímajú detaily projektu, zájdi na:
↓ Rozsievaj permakultúru ↓
Škola permakultúry o.z.
Hrušov 472
99142 Hrušov
IČO 42001617
DIČ 2022132761
Sponzorované firmou
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
