V rámci nášho projektu Klimatická lokálna alchýmia sme sa rozhodli pozorovať rôzne obmeny slovenskej krajiny: ako sa menila v minulosti, ako vyzerá v súčasnosti a ako si ju podmanila ľudská činnosť.
Stáli sme už na mieste, kde končili dve prudké strže tiahnuce sa pomerne strmým svahom do doliny. Pod mohylou M. R. Štefánika, symbolom slovenskej národnej identity, akoby to bol mohutný koreň, ktorým sa národ spája so zemou.
Stáli sme už na poliach, na miestach kde rastliny zapúšťajú svoje korene do pôdy a pozerali sa na pôdu, ktorá z posledných síl poskytuje rastlinám prostredie pre život.
Je čas (opäť) sa naučiť pozerať na pôdu ako živý systém vzájomne prepojených živých organizmov, ich odumretých a rozkladajúcich sa zvyškov i rôzne premenených častí materskej horniny. Po pár storočiach využívania pôdy ako výrobného prostriedku na získavanie surovín pre potravinársky priemysel, sa z nej stal polomŕtvy substrát, do ktorého treba pridávať priemyselné hnojivá a ďalšie chemické látky, aby bola schopná produkovať potraviny.
Takáto „ubolená“ pôda má minimálnu schopnosť:
Rastliny rastúce v tejto pôde sú náchylné na choroby a škodcov. Podobne „ubolená“ a nevýrazná ako sama pôda je i chuť a výživová hodnota potravín, pochádzajúcich zo zničenej pôdy.
Regenerácia pôdy začína v hlave každého kto s pôdou hospodári. Príliš často sme sa sústredili na pH (kyslosť pôdy), základné živiny a výnosy. A zabúdali na uhlík a organickú hmotu — práve tie tvoria základ dlhodobej úrodnosti.
Zvýšením obsahu pôdneho uhlíka pôda lepšie viaže vodu, tvorí pevnejšie hrudky (agregáty) a stáva sa stabilnejšou. Pôda s dobrou štruktúrou dokáže zadržať oveľa viac vody po daždi, no zároveň ju nestráca odtokom alebo výparom. To znamená, že rastliny majú prístup k vlahe aj počas suchých období, čo zvyšuje ich odolnosť voči klimatickým výkyvom.
Regenerácia pôdy znamená vrátiť do nej život. Keď pôdu „nakŕmime“ organickou hmotou (rastlinné zvyšky, mulč, kompost), dáme živiny a energiu pôdnym mikro i makro organizmom. Tieto nakŕmené stvorenia začnú naplno budovať svoj vlastný domov – pôdu. Táto organická hmota funguje ako zásobáreň živín a zároveň zlepšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Výsledkom je lepšia štruktúra pôdy a odolnejšia mikrobiálna komunita — teda pôda, ktorá dlhodobo vyživuje rastliny a pomáha im zvládať tlak chorôb a škodcov, obdobia sucha či nadmerných zrážok. Rastliny sú silnejšie, menej náchylné a dokážu efektívnejšie hospodáriť s vodou.
Záver
Adaptačné opatrenia na zmenu klímy a zároveň spôsob ako posilniť zdravie pestovaných rastlín cez ozdravenie pôdy:
o hodnotiť nielen výnosy, ale aj kvalitu pôdy.
o stať sa trpezlivým – počítať s tým, že zmena v hospodárení môže priniesť výhody až v horizonte niekoľkých rokov.
· Nenechávať pôdu holú, nechať na nej mulč, pozberové zvyšky a pod.
· Dbať na to, aby v pôde boli živé koreňové systémy – využívať medziplodiny alebo trvalé rastliny medzi hlavné plodiny.
· Znížiť alebo úplne vynechať obracanie a premiešavanie pôdy (orba, ryľovanie).
· Pravidelne dodávať organickú hmotu – kompost, mulč – zabezpečiť „potravu“ pôdnemu mikrobiómu.
Autorka: Katarína Trizuliaková, krajinárka a permakultúrna dizajnérka
K téme regenerácie pôdneho života si môžete vypočuť aj podcast Kajina krajina: 45. epizóda podcastov Permakecy k veci.5
Zámerom projektu Lokálna klimatická alchýmia je naučiť verejnosť ako vybrať správne adaptačné opatrenia pre konkrétny zámer a krajinu a ako ich správne umiestniť v krajine.
Projekt podporila Nadácia TipSport.
Ak ťa zaujímajú detaily projektu, zájdi na:
↓ Rozsievaj permakultúru ↓
Škola permakultúry o.z.
Hrušov 472
99142 Hrušov
IČO 42001617
DIČ 2022132761
Sponzorované firmou
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
