Lokálna klimatická alchýmia – adaptačné opatrenie č. 3
V rámci nášho projektu Klimatická lokálna alchýmia sme sa rozhodli pozorovať rôzne obmeny slovenskej krajiny: ako sa menila v histórii, ako vyzerá v súčasnosti a ako si ju podmanila ľudská činnosť.
Tretie miesto, ktoré sme v rámci projektových exkurzií navštívili bola “vysoká, divá Poľana”, ako ju opisoval Sládkovič, bývalá sopka. Vybuchovala na konci vrásnenia Karpát a ešte nejaký čas potom. Z pohľadu vzniku ide o mladé pohorie, aj keď tak nevyzerá (povedal človek, čo prišiel milióny po jej zrode :).
Jeden zo zvyškov mohutného lávového prúdu sa dnes volá Kalamárka. Je to miesto, kde sa zastavili a stuhli masy roztavenej horniny o teplote 900 – 1100 °C. Jeden, druhý, tretí… výbuch sopky a zakaždým láva valiaca sa krajinou. Silu tečúceho kameňa tu cítiť dodnes, stačí zavrieť oči. Keď ich otvoríme na strmých, andezitových stenách uvidíme „letokruhy“ lávového prúdu. Predná časť prúdu, miesto, kde sa láva zastavila, predstavuje skalný val. Vrcholová skalná plošina (cca 0,9 ha) je obrúbená vežami, stĺpmi a baštami s výškou presahujúcou 10 metrov. Iba na východe prechádza plošina do plochého horského sedla.
Ak by ste na tomto mieste postavili približne 50 m dlhý val nad prirodzeným terénnym zlomom, mali by ste dokonalé hradisko. A neboli by ste prvý – lokalita bola postupne osídlená viacerými kultúrami. Prvýkrát, už v neskorej dobe bronzovej, lužickou a kyjatickou kultúrou. Osídlená bola tiež Keltmi a neskôr ju využívali aj germánski Kvádi v časoch, kedy na našom území proti nim bojoval rímsky cisár Marcus Aurélius. Pozornosť Slovanov pritiahla už v období vzniku Nitrianskeho kniežatstva.1)
Dnes je toto podivuhodné miesto zarastené bukovým lesom. Les je najinšpiratívnejším prostredím pre pochopenie procesov v ekosystémoch. Schopnosť vnímať a rozumieť lesnému ekosystému je cenným základom pre adaptáciu na zmenu klímy. Stromy totiž okrem produkcie kyslíka dokážu zadržať aj rozpohybovať vodu v krajine – tým sa starostlivosť o stromy zaraďuje medzi jedno z najvýznamnejších adaptačných opatrení.
Ale bolo by hlúpe, keby sme pre stromy nevideli les. Zdravý les dokáže na lokálnej úrovni udržiavať malý vodný cyklus krajiny a obnovovať zásoby podzemnej vody. Okrem toho viaže CO2, ktorý sa uvoľňuje jednak z pôdy v dôsledku nerozumného hospodárenia, ďalej pri spaľovaní fosílnych palív a v dôsledku priemyselnej výroby… Mimoprodukčných funkcií lesa je mnoho a procesy, ktorými sa všetko deje, sú kľukaté a vzájomne prepojené.
Dnes už Kalamárka nevybuchuje, no stále pulzuje životom. Energia, ktorá kedysi tvarovala krajinu ohňom, sa dnes prejavuje v tichom raste stromov, v kolobehu vody a v dychu lesa. Príroda tu rozpráva príbeh premeny – od žeravej lávy k zelenému prístrešku života. Učí nás, že aj krajina sa vie prispôsobiť, zahojiť a obnoviť, ak jej dáme priestor a čas. Možno práve v týchto tichých lesoch sa dá najlepšie pochopiť, že adaptácia nie je len otázkou prežitia, ale aj návratu k rovnováhe, ktorú sme dostali do daru.
Záver
Zachovanie zdravého lesa aj nelesnej drevinovej vegetácie v krajine je samo osebe adaptačným opatrením pretože:
· viaže CO₂ (tzv. mitigačné opatrenie na zmenu klímy),
· reguluje mikroklímu,
· zadržiava vodu v krajine,
· filtruje a čistí vodu, obnovuje zásoby podzemnej vody,
- stabilizuje strmé svahy a znižuje riziko erózie a zosuvov,
- znižuje prašnosť.
Autorka: Katarína Trizuliaková, krajinárka a permakultúrna dizajnérka
Zdroj: 1) http://www.hradiska.sk/2011/09/detva-kalamarka.html
K téme lesnej krajiny pod Poľanou a Kalamárky si môžete vypočuť aj podcast Kajina krajina: 44. epizóda podcastov Permakecy k veci.
Zámerom projektu Lokálna klimatická alchýmia je naučiť verejnosť ako vybrať správne adaptačné opatrenia pre konkrétny zámer a krajinu a ako ich správne umiestniť v krajine.
Projekt podporila Nadácia TipSport.
Ak ťa zaujímajú detaily projektu, zájdi na: