Mali sme možnosť zúčastniť sa na 10. konferencii Permakultúry CS v Prahe
– témou tohto jubilejného ročníka bola Žitá permakultúra 🙌
Dva víkendové dni v spoločnosti ľudí, ktorých spája radosť, odhodlanie, presvedčenie a jasnosť v tom, že permakultúra stojí na pevných základoch.
Ak je človek na takomto podujatí, lomcuje ním ťažký vnútorný súboj záujmu o debatu s každým, koho stretnete a zároveň snahu sledovať pripravené prezentácie všetkých rečníkov. Nemožno preto spomenúť všetkých rečníkov, za všetkých však aspoň pár:
Jiří Malík hovoril o veľkých veciach, ktoré môžu učiniť krajinu živou a život dávajúcou. Ovocinári telom a dušou Radim Pešek a Dominik Grohmann hovorili o „svojich“ ovocných témach a o tom, či a ako je možné podnikať na tomto poli. Od Vojtu Sedláčka sme sa dozvedeli, ako je možné presedlať zo sedla vrcholového cyklistu do služby pre pomoc bezobalovým obchodom. S Adélou Hrubou a Renatou Rokůskovou sme sa preniesli do africkej Kene a uvedomili si, ako málo niekedy stačí; že vzdelanie je kľúčové a deti sú výbornými učiteľmi dospelých. Helen Vodrážková hovorila o ceste do divočiny, Andalúzii aj o Divočine Malešov. Václav Smolík nás posprevádzal po japonskom vidieku a zanietene hovoril o jeho ceste k fermentovaniu.
🏵️ Jedným z vážnych momentov konferencie bolo aj udeľovanie ocenení za zaslúžilú prácu na permakultúrnom poli. Spravilo nám veľkú radosť, že ocenenie a čestné členstvo v organizácii Permakultura CS získal práve skalný člen slovenského permakultúrneho hnutia. Za všetky aktivity podporujúce ekologické žitie, šírenie permakultúry ako spôsobu života, publikačnú činnosť, jeho viac ako dvadsaťročnú neustálu činorodú prítomnosť v hnutí bolo udelené Marcelovi Antalovi z čarovnej gemerskej obce Brdárka a pôsobiaceho v organizácii Alter Nativa. Za zorganizovanie množstva “malých”, či “veľkých” permakultúrnych kurzov, vydávanie permakultúrnych kníh a za všetko jeho odhodlanie a činnosť mu patrí naša srdečná vďaka.
O tom ako vnímajú a uplatňujú permakultúru vo svojom živote vyspovedala niekoľkých účastníkov naša Tereza Kavalírová. V krátkych rozhovoroch jej predstavili čo pre nich znamená permakultúra a prečo by sa aj ostatní ľudia mali začať venovať permakultúre. Bolo skvelé zažiť vysoký počet mladých, zapálených ľudí hovoriť o týchto témach s takou ľahkosťou. Bolo cítiť, že ich skutky rozpoznávajú etiku permakultúry, čo sa odrazilo aj v ich výpovediach.
Potešilo nás, že sme na konferencii stretli (hoc iba na filmovom plátne) Karola Končka, ktorý pred tridsiatimi rokmi zakladal permakultúrne hnutie v Československu. Film “Určitý způsob štěstí”, scénáristky a režisérky Heleny Třeštíkovej, nás na chvíľu preniesol do rokov 1996-1999, a tak spolu s pani režisérkou, protagonistkou filmu Lenkou Hřibovou a Alenkou a Milanom Suchánkovcami, Danou Křivánkovou a Danou Kellnerovou a Marcelom Antalom sme si zaspomínali na začiatky československej permakultúry.
Ďakujeme organizátorom podujatia za všetok čas a energiu vynaloženú do príprav a samotného priebehu jubilejnej konferencie Žitá permakultúra. Bola to paráda!
Autorka textu: Tereza Kavalírová
Terezka je v súčasnosti členká tímu Školy permakultúry, je absolventkou kurzu Permakultúrny dizajn a nájsť jú môžete v Bratislave.