Význam slnovratu očami permakultúrnymi: Zlatá – zelená – červená

Zimný slnovrat je čas, kedy sa Slnko začne pripravovať na návrat, pripravuje sa znovu narodiť. Je to spodná úvrať cyklu života. Polnoc ročného cyklu. Čas najdlhšej noci, uprostred ktorej sa rodí najdlhší deň (letný slnovrat). Aj naše telá vznikali v tme maternice. Aj semienka kladieme do tmavej zeme. Tie tam zapustia svoje korene a začnú rásť za Slnkom. Je to čas, kedy sa potrebujeme spoľahnúť na gény v osive i na naše gény v našich (budúcich) deťoch.

Keď už hovoríme o rastlinách, pamätáte si zo školy na fotosyntézu? Na to, že je pre ňu kľúčové svetlo a zelené farbivo – chlorofyl? Pamätáte si aj na to, že fotosyntéza má dve časti: sveteľnú a temnotnú? Vo svetelnej časti tohto zázračného procesu rastlinná bunka premení energia Slnka na energiu chemickú. V temnotnej fáze sa toto premenené slnečné svetlo využíva na tvorbu cukrov (jednoduchých organických zlúčenín, z ktorých potom vznikajú dlhočizné reťazce ďalších a ďalších zlúčenín). Dá sa povedať, že po tom, ako sa život vykúpe vo svetle a prejaví vo všetkej svojej kráse, vo farbách a tvaroch, ktoré môžeme obdivovať a milovať. Po tom ako príjme do seba svetlo, utiahne sa život do tmy, do ne-viditelna. Aby sa uprostred tmy zrodil (generoval) nový život.

Uprostred temnoty sa život aj obnovuje (re-generuje). Na to, aby sa naše telá dokázali zregenerovať potrebujeme tmu. Potrebujeme v noci spať v tmavej miestnosti. Potrebujeme sa v zime spomaliť. Potrebujeme to symbolické priblíženie sa smrti, aby náš život mal znovu chuť, tie správne tvary a farby, ktoré budeme na svetle obdivovať. Potrebujeme nejaký čas nechať semená v tmavej, vlhkej temnote, aby sme mali v lete úrodu, mohli žasnúť nad krásou života či roztomilosťou vlastných potomkov.

Vo vnútri  buniek (v tme) sa pôvodná slnečná energia znovu uvoľňuje. Hovoríme tomu dýchanie. Zjednodušene je dýchanie opak temnotnej fázy fotosyntézy. V mitochondriách (energetických centrách) všetkých našich buniek sa naviazaná energia znovu uvoľňuje. Mitochondrie sa svojou schopnosťou uvoľňovať a darovať energiu podobajú Slnku. 

Je to úžasný zázrak, že každá jedna moja bunka je maličká mikroSlnečná sústava s vlastným, žiarivým mikroSlnkom. Prehlbovanie tohto zázraku pokračuje, keď si uvedomím, že tieto mikroSlnečné sústavy dokážu spolupracovať, tvoriť a obnovovať moje telo. Cítim sa zodpovedná za to, čo bude moje telo vyžarovať, lebo je súčasťou spoločenstva iných tiel (ľudských, zvieracích, rastlinných, bakteriálnych…). verím tomu, že Svetlo, ktoré vzniká v mojich bunkách, ovplyvňuje svet okolo. Uprostred mňa sa rodí svet, v ktorom žijem. Vo mne je stred permakultúrneho pozemku i veľkej krajiny, v ktorej žijem.

Autorka textu: Katarína Trizuliaková

Katarína je v členka tímu a lektorka Školy permakultúry, ktorá sa venuje téme čítania krajiny so všetkými aspektami, cez historické, geologické, botanické, a ľudské.

Ilustračný obrázok: Hypnoeros, Deviantart