Pozorovať a interagovať

 

“Tým, že si nájdeme čas na interakciu s prírodou, môžeme navrhnúť riešenia, ktoré vyhovujú našej konkrétnej situácii.” – David Holmgren

 

V mojej práci s rozvojom ľudského potenciálu sa často opieram o prírodné a permakultúrne princípy. Je to vo mne omnoho hlbšie zakorenené ako sa mi samej zdá. A predsa mám ešte stále tendenciu hľadať skratky. Rýchle riešenia v situáciách, v ktorých neexistujú. Sú to nakoniec len slepé odbočky na ceste k cielu. Niekto povie strata času. Ja to nazývam spoznávanie seba.

 

Podľa Holmgrena sa prvý princíp zameriava na pozorovanie prírody, aby sme pochopili prvky systému, v ktorom pracujeme skôr, než začneme konať. Pokus o skutočné zapojenie sa do situácie by mal prirodzene viesť k hlbokej reflexii, ktorá nám umožní poskytnúť primeranú reakciu.”

Stačí tak málo v náročných a vypätých situáciách.

 

Zastavit sa. Sadnúť si. Dýchať. Zhlboka. Pozorovať čo sa deje okolo mňa a čo vo mne.

 

Položiť si otázky:

Aké sú moje skutočné hlboké potreby?

Aký je okolitý kontext?

Akým budem človekom ak sa rozhodem takto (alebo inak?)?

Aký bude môj život s týmto alebo iným rozhodnutím?

Čo mi hovorí moje telo?

Ako reaguje?

 

Zastavenie sa. Spojenie sa so sebou. Vedome sa rozhodovať. A cyklus sa môže opakovať… Až pokiaľ nenájdeme optimum. Našu rovnováhu. Nateraz a tu. V tomto danom čase a kontexte. Ona sa zmení. Ale my už budeme poznať proces hľadania rovnovážneho riešenia. A to prináša pokoj. Tak ľahko sa to píše. Tak ťažko sa v tomto duchu občas koná.

Aj keď nič nové. Otrepaná múdrosť. No tak pravdivá:

Cesta je cieľ. Na ceste spoznávania seba chyby neexistujú. Len ďalšie lekcie. 🌹