Medzinárodný deň krajiny

Krajinný obraz

Krajinný obraz sa tradične spája s vnímaním krajiny. To, čo prvé vidíme na krajine, je jej vzhľad. Upúta nás rozmanitosť tvarov zeme a jej krajinnej pokrývky. Čitateľnosť krajiny súvisí s našim vnímaním spôsobu usporiadania jednotlivých zložiek tejto štruktúry. Krajinný obraz sa nám javí ako kombinácia tvarov reliéfu (svah, dolina, hrebeň, rovina…) a krajinnej pokrývky (les, lúka, pole, rieka, sídlo…).

Krajinu formovali tak prírodné procesy, ako aj ľudská činnosť. Keď človek krajinu osídlil, začal ju premieňať na svoj obraz, pretváral a kultivoval. Výsledkom vzájomného pôsobenia človeka priestoru, do ktorého vstúpil je kultúrna krajina. Zemepisný povrch so svojimi tvarmi a na nich akoby položený obrus utkaný z lesov, polí, ciest, obydlí…

V krajine prebiehajú neustále procesy a zmeny. Jej vzhľad sa mení hlavne v závislosti od hospodárskych aktivít človeka. Tradičné typy krajín sa menia a hrozí zánik tých charakteristických čŕt krajiny, ktoré ju historicky formovali. Ide predovšetkým o zánik historických krajinných štruktúr a špecifických foriem obhospodarovania.

Čo vytvára obraz sídla? Nielen jeho panoráma v krajine s výraznými dominantami a sídelnou zeleňou, ale aj štruktúra zástavby, tvar a architektúra objektov s detailami charakterizujúcimi jej regionálne črty, ako sú okná, brány, strechy, drobná architektúra. Obraz sídla v krajine predstavuje podstatné svedectvo kultúrneho cítenia a tradícií – nie len samotného sídla, ale aj celého regiónu či štátu.

Krajinný ráz

Krajina je celok, ktorý má svoj vonkajší vzhľad a svoji vnútornú hodnotu. Jej vonkajší vzhľad predstavuje krajinný obraz, do ktorého sa premieta usporiadanie tvarov reliéfu a štruktúr krajinnej pokrývky. To, čo v krajine vidíme, môžeme aj hodnotiť. Charakteristické znaky krajiny: regionálne či miestne špecifiká, krajinný svojráz, ako aj mieru vzácnosti, originality a neopakovateľnosti. Prináleží to pojmu krajinný ráz, ktorý predstavuje prírodné, kultúrne a historické hodnoty krajinného obrazu. Reprezentuje hodnotovo-významové vzťahy krajinného prostredia, ale aj identitu ľudí a krajiny.

Neopakovateľným, špecifickým črtám môžeme porovnávaním s inými krajinnými priestormi prisúdiť pomocou hodnotiacich kritérií výnimočnosť a význam (miestny, národný, európsky, svetový). Iný, ťažko definovaný termín je „génius loci“. Je to súbor vlastností, potenciálov a imidžu lokality, celková atmosféra a príťažlivosť miesta, jeho „duch“.

Hodnotu krajiny tvorí súvislosť jej častí, ktoré nemôžu byť navzájom oddelené. Je to ako živý organizmus. Ak čokoľvek z neho oddelíme, naruší je to jeho celistvosť. Každý takýto organizmus vnímame ako poškodený. Podobne ako sa pri rastlinných či živočíšnych druhoch považuje za ujmu ich vyhynutie , v prípade charakteristického vzhľadu krajiny je to zánik jej častí a ich súvislostí. Pre krajinu i ľudí v nej, to znamená nenávratný proces, celospoločenskú újmu.

Zmysel slova ochrana vychádza z predpokladu hodnoty. Ochraňujeme iba to, na čom nám záleží, k čomu máme vzťah, čo si vážime. Vedomie hodnoty je pre nás v tomto prípade dôvodom na ochranu. Či už vzácneho, zanikajúceho, originálneho, ojedinelého alebo špecifického. Hodnota vzniká a ostáva iba pokiaľ o nej vieme.

Charakteristické črty krajiny

Krajinu reprezentujú jej charakteristické črty. Sú ako tvár človek, z ktorej sa dá vyčítať, aký je. Akú má povahu, čo od neho možno očakávať. Charakteristické črty krajiny spoluvytvárajú charakteristický vzhľad krajiny. Pojem „charakteristický“ vyjadruje isté reprezentatívne či individuálne vlastnosti. Krajina  obsahuje tvary, formy, štruktúry, objekty, ktoré možno vnímať a prerozprávať. Krajina sa dá čítať ako napísaný text. Môžeme hovoriť o jazyku krajiny. Kým text vytvárajú slová, čitateľnosť krajiny vytvárajú obrazy – „piktogramy“, z ktorých sa skladá. Sú to viditeľné časti krajiny. Krajina sa tak javí ako sústava charakteristických znakov.

Charakteristické črty krajiny môžu byť dielom nielen prírodných síl, ale výsledkom ľudského úsilia. Človek môže prispievať k rozmanitosti a súladu v krajine. Vhodné využitie územia s rešpektovaním prírodných zákonitostí a dobrá architektúra, organicky začlenená do krajiny, spoluvytvára a zhodnocuje vlastnosti prírodného prostredia.

Kombinácia charakteristických znakov v určitom krajinnom priestore je neopakovateľná. Vytvára to, čím sa jednotlivé krajiny od seba odlišujú a navzájom rozpoznávajú. Identifikácia významných charakteristických čŕt krajiny umožní tieto originálne vlastnosti pomenovať a rozlíšiť regióny medzi sebou. Iný je Liptov, iný Turiec a iný Hont.

Čo povedať na záver? Žijeme v Karpatoch a Panónskej panve. Karpaty sú veľkostne porovnateľnou horkou sústavou s Alpami. Predstavujú pohoria, údolia, kotliny. Panónia je historické územie s rovinatými oblasťami. Pre Európu znamená slovenská krajina prítomnosť mnohých vzácnych krajín, ktoré sa nikde inde nevyskytujú.