Záhradka do vrecka ( PO kraj)

Naša rodina býva vo Svite. Meste, ktoré dýcha históriou a pýši sa nádherným výhľadom na Tatry. Pôvodné, takmer 100 ročné Baťovské domy majú každý väčšiu, či menšiu záhradku. Tá naša má 45 metrov štvorcových a je plná kvetín, drobného ovocia aj zeleniny. Prechádza rôznymi metamorfózami, podľa potrieb našej 4-člennej rodiny. No nebolo to tak vždy.

Keď sme sa do domu v máji 2019 nasťahovali, mala som obrovské plány a očakávania. Chcela som pestovať všetko možné a hlavne veľa zeleniny a kvetín. Chcela som, aby náš 2,5 ročný syn trávil vonku veľa času a spoznával prírodu. Aby záhrada môjho muža nezaťažovala kosením, ktoré nemá rád, ale bola pre neho miesto na relax a oddych. Pravda je taká, že som absolútne nevedela s čím a ako začať.

Míňala som na záhradu kopec peňazí a želaný efekt stále neprichádzal. Rastliny som neustále kupovala, premiestňovala a vyhadzovala tie, ktoré to u nás „nedali“. Mala som pred očami svoj sen krásnej, úrodnej záhradky, ale stále som nevedela, ako sa k nej dopracovať.

Pri svojej snahe zistiť, čo a kedy vysiať do sklenníka som natrafila na web Školy permakultúry. Našla som webinár na tému Záhrada na balkóne. Povedala som si, že moja záhrada nie je väčšia od nejakého balkóna, či terasy. A na webinár som sa prihlásila. A haleluja! Konečne som dostala informácie vo forme a štýlom, ktorý mi dával zmysel.

A tak sa začala moja cesta za permakultúrou. Prihlásila som sa na Dizajnérsky kurz. Informácie, ktoré som tam od lektorov dostala, forma ich podania, životný príbeh Karola Končka (zakladateľa permakultúry na Slovensku) a moja vnútorná potreba robiť veci inak, lepšie pre ľudí a pre planétu mi zmenilo život. Mne aj mojej rodine. Od toho momentu sme začali permakultúru žiť. Na našom malom kúsku zeme.

Moja záhrada sa začala meniť na skutočnú permakultúrnu oázu. Miniatúrny skleník praskal vo švíkoch od šalátu, rajčín a špenátu, terasa rozkvitla muškátmi, fazuľou a dokonca aj hroznom. Dnes už viem, že na veľkosti nezáleží. Aj tých pár štvorcov stačí na veľké sny. Moja minizáhrada je dôkazom, že s trochou múdrosti a permakultúry dokážete stlačiť raj aj do najmenšieho kúta sveta.

Chcela by som, aby naša malá mestská záhrada bola inšpiráciou pre ľudí. V dobe stavania vysokých betónových plotov by mala priniesť okoloidúcemu AHA moment už len pri pohľade dovnútra

Znie vám to povedome? Chcete vedieť, ako môžete aj vy premeniť svoj malý balkón, terasu alebo záhradku na raj plný života, kvetov a vôní? Príďte sa k nám pozrieť. Rada sa s vami podelím o túto úžasnú cestu premien a ukážem vám, že aj v meste na 45 m2 sa dá vytvoriť priestor, kde príroda a človek žijú v harmónii. Priestor, ktorý vám rád poskytne miesto na relax, hru, zdravé ovocie, zeleninu i krásu a vôňu kvetín. Akurát treba lepšie plánovať, alebo byť trpezlivý, keďže na pokus-omyl nie je veľa miesta :o)

Záhrada sa nachádza v radovej zástavbe v strede mesta Svit v nadmorskej výške 720 m.n.m. Na ploche 45 m2 je vytvorená, ako malý intenzívny systém, takže ak to život vyžaduje a nemôžem sa jej venovať aj niekoľko týždňov, záhrada stále prosperuje.

Obsahuje zónu na pestovanie zeleniny, byliniek a drobného ovocia. Okrasnú zónu tvorenú trvalkovými záhonmi. Relaxujeme na terase s letnou kuchyňou a výhľadom do záhrady. Herné prvky pre deti sú roztrúsené kade- tade. V záhrade kompostujeme v drevenom záhradnom kompostéri. Z kuchyne je výhľad na krásne trvalkové záhony a zelenú strechu nášho malého domčeka na bicykle. Keďže miesta je málo, snažíme sa ho pretvoriť s citom a umožniť mu funkčnosť aj krásu zároveň.

Kde je to možné zbierame dažďovú vodu, ktorú používame v záhrade, ale aj v dome. Minimalizujeme používanie plastov a snažíme sa aj o zníženie tvorby odpadu. Náš životný štýl sa stal udržateľnejším, ekologickejším, a pritom stále komfortným.

Naše deti už povyrástli a čas vonku trávia najmä pred domom a tak je priestor pomaly vymeniť herné prvky za iné. Namiesto pieskoviska príde záhon, detský domček sa presunie pred dom a na jeho miesto príde jazierko.

Keďže máme veľa prvkov vybudovaných z dočasných materiálov (vŕbové prútie,
staré tehly…), bude ich treba obnoviť, aby neboli len funkčné, ale i pekné.

Tento rok by som chcela do záhrady umiestniť aj dve treláže na popínavé rastliny. Najskôr na jednoročné (fazuľa, ačokča, uhorka) a ak sa miesto a pohľad, ktorý treláž vytvorí osvedčí, budúci rok z nich vybudujeme trvalý prvok v kombinácii s kvitnúcimi rastlinami (plamienok, popínavé ruže).

Premeny záhrady, či už malej, alebo veľkej je cesta, ktorú ak raz začnete, bude vám príjemným spoločníkom celý život.